SWIFT ako ďalší z indikátorov (oslabovania) dominancie
Odpojenie od SWIFTu niektorí považujú za ekonomickú atómovú bombu. Sedem ruských bánk by malo byť čoskoro odpojených a sankcie voči Rusku by tak mali byť ešte tvrdšie. Aký je však geopolitický kontext tohto odpojenia?
V prvom rade si treba pripomenúť, že to nie je prvýkrát, čo dôjde k využitiu tohto družstva bánk poskytujúceho verejný statok na politické ciele. Snahy americkej administratívy získať dáta od SWIFTu boli sprvu odmietané, avšak po 11. septembri pod hrozbou povinnosti svedčiť pred americkými súdmi SWIFT vyzradil požadované dáta americkému Ministerstvu financií. K najvýznamnejšiemu odpojeniu od SWIFTu dosiaľ došlo v roku 2012 voči Iránu. SWIFT sa jednoducho podvolil možnosti sankcií, ak by naďalej poskytoval finančné komunikačné služby Iránu. Neskôr bol Irán do systému opätovne zapojený. V roku 2017 SWIFT odpojil banky Severnej Kórey.
Alternatívy SWIFTu
Azda práve tieto udalosti viedli niektoré štáty k tvorbe vlastných transferových finančných služieb. Čína v roku 2015 spustila svoj Cezhraničný medzibankový platobný systém (CIPS) a ruský parlament v marci 2019 schválil Systém pre výmenu finančných správ. Parlamentný výbor v Indii nedávno argumentoval v prospech vytvorenia alternatívy SWIFTu. A obchodné stretnutie BRICS v novembri 2019 diskutovalo o možnosti vytvorenia takéhoto systému pre svoje krajiny. Irán, Venezuela, Turecko a Bielorusko zas zvažujú možnosť pripojiť sa do ruského systému. Ďalšou možnosťou je spojenie viacerých krajín do čínskeho systému.
Možnosti tu jednoducho sú a finančná infraštruktúra sídliaca v Belgicku potenciálne ovplyvniteľná dominantnými geopolitickými aktérmi nie je tým, čo by sa dalo považovať za neutrálnu, či univerzálnu infraštruktúru, ktorou sa možno chvíľu zdala byť.
Dolár v ohrození
Je ale naozaj SWIFT nukleárnou ekonomickou zbraňou? Podľa Andreasa Nölkeho z Goetheho univerzity vo Frankfurte bude sankcia odpojenia SWIFTu mať za následok dočasnú menovú volatilitu a odliv krátkodobých investícií avšak v strednodobom horizonte by sa jej dopad mal dať zvládnuť.
Nápomocný pri tomto zvládaní môže byť rast čínskej alternatívy. Jej CIPS zatiaľ dosahuje menej ako dvojpercentný objem podobného amerického clearingového systému (CHIPS), ktorý spolupracuje so SWIFTom, avšak CIPS raketovo rastie. Čínska centrálna banka už odporučila domácim komerčným bankám, aby prestali používať SWIFT.
Ďalšou možnosťou sú digitálne meny. Rusko vyvíja nezávisle na SWIFTe digitálny rubel, ktorý bol zatiaľ vyskúšaný na Kryme. Čínsky digitálny Renminbi, by tiež v budúcnosti mohol úplne nahradiť SWIFT. Rusko takisto vyvinulo vlastný systém kreditných kárt Mir pre prípad, že by bolo odstrihnuté od možnosti používať Mastercard a Visa. Nemali by sme tiež zabúdať na inovácie ako Revolut či Wise, ktoré takisto poskytujú možnosť cezhraničných platieb. Hoci tieto už Rusko odstrihli alebo tak plánujú urobiť, ešte v roku 2019 obdobný čínsky AliPay začal spolupracovať s ruským Mail.Ru (dnes VK).
Asi najdôležitejšia je snaha vytvoriť globálny systém viacerých digitálnych mien centrálnych bánk. Takýto systém by nielen nahradil SWIFT, ale by mohol aj ohroziť dominantné postavenie dolára. Potom by sa ukázalo do akej miery je dolár založený na dôvere podporenej vojenskou silou a do akej na ekonomickej stabilite, ktorú obchodným aktérom ponúka.
SWIFT nie je neutrálny
Najnovšie sankcie voči Rusku využívajú nástroje, ktoré sa až donedávna zdali byť univerzálnymi. Kým v Rade bezpečnosti OSN môže mať Rusko právo veta, to isté neplatí o mnohých ďalších globálnych inštitúciách. SWIFT je základnou infraštruktúrou, ktorá umožňuje cezhraničné finančné transakcie. Opäť sa však ukazuje, že nejde o zdieľanú infraštruktúru. Naopak, môže byť použitá ako zbraň.
Snaha o vytvorenie alternatívnej infraštruktúry je logickým dôsledkom toho, ako fungujú medzinárodné vzťahy bez nadradenej alebo skutočne zdieľanej univerzálnej inštancie. Tak, ako boli Svetová banka a Medzinárodný menový fond doplnené o svoje alternatívy z globálneho Juhu, tak zrejme bude doplnený aj SWIFT. Tým by Západ mohol stratiť ďalšiu z možností sankcionovať neposlušné vlády. Otázkou je, či alternatívy získajú dôveryhodnosť aj medzi inými ako sankcionovanými štátmi.
Nejaká forma výraznejšieho odporu voči súčasnému globálnemu usporiadaniu zrejme skôr, či neskôr prísť musela, hoci takúto inváziu asi čakal málokto. Zdalo sa, že ruské angažovanie sa v Afrike a na Blízkom východe ukazuje reálnu silu tejto mocnosti a aj smer, akým sa bude jej odpor uberať v najbližšej budúcnosti. Vpád na Ukrajinu je však určitým zlomom, po ktorom nasleduje tvrdá aj keď najmä nevojenská odveta.
Najbližšie týždne a mesiace sa uvidí, ako sebestačný dokáže byť priestor mimo Západu a do akej miery sa Čína ešte viac vymedzí voči súčasnému poriadku spoluprácou s Ruskom. Schopnosť alternatív SWIFTu fungovať bude bezpochyby významným indikátorom tejto sebestačnosti. Potom sa svet ako ho poznáme zrejme definitívne posunie od doterajšej hegemónie, či unipolarity k inému usporiadaniu. Či pôjde o multipolárny svet je otázne. V tejto chvíli spolupráca medzi Ruskom, Čínou a krajinami globálneho Juhu môže naznačovať aj vznik nezápadného bloku.
Je smutné, že obeťou tejto mocenskej rekonfigurácie sa stali nevinní obyvatelia a obyvateľky Ukrajiny.