Tomáš Profant recenzentem
Zdá se Vám, že diskuzím o elitní pražské kavárně a neliberálních xenofobních masách chybí empirické podklady? Stejná debata probíhá i na Slovensku. Tomáš Profant v recenzi pro časopis Sociologie diskutuje s knížkou Petry Burzové "Okouzleni pohledem na dav," která přináší tolik potřebný kvalitativní výzkum o bratislavské kavárně a národoveckém diskurzu.
Na Slovensku vedľa seba existujú dva paralelné svety, ktoré k sebe cítia vzájomný odpor, nediskutujú spolu, kritizujú sa, ale zároveň sú oba zrejmou súčasťou slovenskej spoločnosti. Jedným z týchto svetov je liberálno-občiansky tábor antikomunistických elít, druhým je svet národniarov a ich údajných podporovateľov a podporovateliek. Kniha Petry Lupták Burzovej Okouzleni pohledem na dav: Principy uzavření a meze postsocialistické slovenské identifikace je prelomová v tom, že explicitne poukazuje na vzťahy medzi týmito dvoma svetmi a vnáša do nich dáta z antropologickej a sémiologickej analýzy. Je to však práve empíria, ktorá je zároveň aj miernou slabinou knihy. Akokoľvek sa s celkovým pohľadom autorky stotožňujem a považujem jej monografiu za veľmi vítané, priam dlho očakávané dielo, kritici a kritičky z opačnej strany politického spektra budú mať možnosť výskum spochybniť pre niekoľko analytických nedostatkov.
Prvý – liberálno-občiansky – svet charakterizuje vnímanie roku 1989 ako bod nula, ktorý oddeľuje dobu temnej totality od doby slobody. Slobodu však ohrozuje prispôsobivá väčšina kontaminovaná komunizmom, ktorá vracia na scénu totalitu v podobe mečiarizmu a vlády jednej strany Roberta Fica. Tejto väčšine je treba vzdorovať plávaním proti prúdu. V liberálno-občianskom diskurze sú hlavnými pozitívnymi aktérmi aktívni občania – jednotlivci. Negatívne je, naopak, konotovaný ľahko zmanipulovateľný dav a nepriatelia slobody – komunisti, demagógovia a skorumpované politické a ekonomické elity. Najvyšší symbolický kapitál v tomto diskurze majú bývalí disidenti, bojovníci proti Mečiarovi a Ficovi. Spochybňovanie kapitalizmu a kritika neoliberalizmu sú v tomto diskurze podľa autorky analogické komunistickej kritike imperializmu.
Druhý – národnostnou príslušnosťou definovaný – svet charakterizuje zdôrazňovanie národnej kolektivity Slovákov, kresťanskej pospolitosti, vedomé vytváranie kolektívnej pamäti rozumným historizmom, hrdosťou na príslušnosť k slovenskému národu a podieľanie sa na jeho rozvoji a na zvyšovaní konkurencieschopnosti Slovenska.
Plné znění recenze naleznete v časopise Sociológia 48, 2016, č. 5.
Tomáš Profant je výzkumným pracovníkem Ústavu mezinárodních vztahů a mezi jeho oblasti zájmu patří například vztahy mezi globálním Jihem a Severem, postkoloniální a postrozvojový přístup či politická ekonomie EU.