Rozvojová pomoc vs. rozvojová spolupráca: prípad Etiópie

Etiópia je krajinou, na ktorej tieto zmeny možno najlepšie ilustrovať, rozhodne však nie je jediným prípadom, na ktorom sa ukazuje teória o dlhodobej škodlivosti rozvojovej pomoci. Čo teda treba zmeniť na fungovaní zahraničnej rozvojovej politiky, aby sa z krajín ako Etiópia stal potenciálny partner, nie len príjemca prvej pomoci pri potravinových nedostatkoch v krajine?

Distribuce vody v souchem postižené jižní Etiopii v roce 2011. Zdroj: Oxfam - Flickr CC BY 2.0

Príčin situácie v Etiópii je viacero. Za spomenutie určite stojí najmä environmentálny problém – nakoľko je Etiópia krajinou založenou najmä na poľnohospodárstve a to je takmer úplne závislé na prirodzených zrážkach, časté (a veľmi ničivé) suchá sú faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu či neúspechu každý rok. Takpovediac bežnými sa už v Etiópii stali aj obdobia, keď poľnohospodárstvo nielenže nie je schopné vyprodukovať požadovaný zisk pre krajinu, ale dokonca ani nedokáže uživiť vlastnú populáciu, čím sa v tu stávajú pomerne častým javom obdobia potravinového nedostatku až hladomoru.

K tomu sa pridávajú ďalšie problémy v podobe závislosti krajiny na spracovávaní biomasy potrebnej pre zásobenie krajiny elektrickou energiou, pričom však dochádza ku masívnemu odlesňovaniu územia, eróziám pôdy a dokonca občasným záplavám. Nezanedbateľným problémom sú taktiež politické nepokoje a neschopnosť vládnucej vrstvy zabezpečiť udržateľný rozvoj krajiny.

Celý súbor týchto a ďalších problémov prispieva ku neudržateľnosti situácie v Etiópii, ktorá sa stala mediálne najznámejším zosobnením zažitej predstavy o živote v Afrike. Do istej miery sú tieto predstavy pravdivé, keďže práve Etiópia zažila série období hladu, z ktorých by sa bez pomoci medzinárodného spoločenstva nedostala.

Live Aid nie je riešením

Zábery z hladomoru v rokoch 1983-1985 obleteli svet, ktorý na obrovské čísla obetí (odhaduje sa, že následkom tejto udalosti zomrelo viac než 400 000 ľudí) reagoval zdesením. Následne sa objavilo viacero jednorazových projektov pomoci, medzi ktorými sa stal azda najznámejším projekt Live Aid 1985 – séria koncertov najznámejších muzikantov obdobia s plne benefičným charakterom, ktoré celosvetovo vyzbierali približne 50 – 70 miliónov britských libier.

Tento projekt však okrem nesporných kladov, akými bola napríklad okamžitá pomoc krajine, priama záchrana mnohých životov či šírenie osvety o probléme, vytvoril aj viacero nebezpečných pascí, do ktorých sa Etiópia plne chytila a takpovediac dodnes sa z nich nemôže úplne dostať. Sám autor myšlienky festivalu Live Aid 1985, muzikant Bob Geldof, označoval toto podujatie ako zdroj udržateľnej a permanentnej pomoci krajine, avšak pokladal si aj otázku, prečo sa aj po pomoci Etiópia naďalej prepadá do stále väčšej chudoby.

Podstatným problémom sa stala koncepcia vnímania seba a ľudí, ktorí boli odkázaní na pomoc – rozšírilo sa klišé o Etiópii ako o krajine hladných detí, ktoré nemajú kontrolu nad svojimi životmi a budúcnosťou, pričom sú plne odkázaní na pomoc Západného sveta, ktorý takto nadobúdal falošný pocit nadradenosti. Inými slovami môžeme túto situáciu nazvať aj dichotómiou mocný darca – vďačný príjemca.

Z pohľadu tejto dichotómie sa riešením situácie javila tzv. Big Push teória, ktorá pracovala s myšlienkou, že krajiny ako Etiópia sú chudobné len preto, že už svoju existenciu začali ako chudobné (ignorujúc faktory ako napríklad politická nestabilita, ktorá taktiež prispela k hladomoru 1983 – 185 v Etiópii), teda situácia vyžaduje zásobenie krajiny finančnými prostriedkami, ktoré automaticky povedú k udržateľnému rozvoju a postupnému odpútaniu sa od nutnosti prijímať pomoc v budúcnosti.

Z ekonomického pohľadu so sebou prináša akákoľvek zahraničná pomoc, nezávisle od toho, ako dobre je využitá, nebezpečenstvo poškodenia ekonomiky a spoločnosti v štáte, ktorý pomoc prijíma – hospodárstvo krajiny sa stáva plne závislým na zahraničnej pomoci, nakoľko táto pomoc nezakladá žiadne zásadné zmeny na jeho samostatnom fungovaní, pričom spoločnosť nadobúda pocit, že pomoc vždy príde, ak bude najhoršie. Takýto systém mocný darca – vďačný príjemca je v skutočnosti pascou, ktorá nekonečne strieda obdobia nedostatku a nutnosti pomoci s krátkodobými obdobiami dostatku, keď sa darca nad príjemcom zľutuje.

Projekty rozvojovej pomoci, akým bol aj Live Aid 1985, sa stali notoricky známymi aj vďaka úplnému ignorovaniu potreby spoločenských prieskumov, ktoré by zmapovali spôsoby, akými má byť rozvojová pomoc poskytnutá. Ako už bolo v tomto článku spomenuté, ľudia za projektom Live Aid 1985 sa chybne domnievali, že za hladomorom v Etiópii nie sú politické a spoločenské, ale len finančné a environmentálne dôvody. Suchá, ktoré Etiópiu v týchto rokoch zasiahli, tak pre nich boli prírodnou katastrofou, nezapríčinené ľuďmi. Chýbal taktiež akýkoľvek monitoring alokácie pomoci vo väčšine regiónov, preto dnes vieme len s veľkými ťažkosťami povedať, nakoľko projekt skutočne pomohol.

Kolektivizácia podľa Stalina

Skutočnou príčinou za hladomorom však okrem série období bez zrážok a postupného odlesňovania územia bola poľnohospodárska kolektivizácia, plán prirovnávaný k prístupu, aký zvolil Stalin v 30tych rokoch dvadsiateho storočia na Ukrajine, pričom výsledok bol v oboch prípadoch rovnaký – hlad obyvateľstva. Etiópia bola navyše v tomto období rozdelená občianskou vojnou, niektoré jej územia boli pod správou Tigrajského ľudovo oslobodeneckého frontu.

Pomoc, ktorá sa opierala najmä o spoluprácu s miestnymi mimovládnymi organizáciami , tak narazila na problém práce v oblastiach, kde neexistovali žiadne nezávislé mimovládne organizácie. Financie, ktoré z projektu Live Aid 1985 prichádzali takpovediac bez akýchkoľvek povinností vyplývajúcich pre prijímateľa, tak získavali aj mimovládne organizácie napojené na politické skupiny. Známym sa stal prípad práve z oblasti ovládanej Tigrajským ľudovo oslobodeneckým frontom, keď boli financie čerpané cez Relief Society of Tigray, organizáciu napojenú na Front, pričom odhadom len 5% z celkového množstva financií bolo použitých na svoj účel – zbytok slúžil na financovanie politických a vojenských aktivít Frontu.

Rozvojová pomoc smerujúca do Etiópie sa tak čiastočne zmenila na činiteľ v podpore nepokojov v krajine.

Iným problémom, ktorý sa však netýka projektu Live Aid 1985, je aj systematické financovanie poľnohospodárstva zo zahraničných rozvojových fondov, čo ignoruje rozvoj akéhokoľvek iného odvetvia na území krajiny. Projekty, pri ktorých by boli financované iné odvetvia by však napomohli zamestnanosti v alternatívnych odvetviach a tým pádom aj sebestačnosti obyvateľstva, ktoré by si pri podobných katastrofách v budúcnosti bolo schopné chýbajúce potraviny kúpiť zo zahraničia.

Súčasnými alternatívami sú systémy tzv. odvetvia pomoci (aid industry), do istej miery fungujúce na báze rozvojovej spolupráce. Tieto projekty rôznych darcov, mimovládnych organizácií, ale aj napríklad OSN, možno rozdeliť na dve základné kategórie: jedlo za prácu a voľná distribúcia jedla. Prvý koncept pracuje s vytvorením pracovných miest, v ktorých však miesto mzdy pracovníci dostávajú jedlo. Druhý koncept je založený na princípe rozdávania jedla do domácností, ktoré trpia hladom a žiadny z ich členov nie je schopný pracovať. Aj napriek viditeľnej zmene oproti projektom dotácií bez záväzkov pre príjemcu, aj tento systém rozvojovej pomoci je neudržateľný bez neustálej prítomnosti donora, ktorý prináša do krajiny jedlo. Vytvára tak inú formu závislosti obyvateľstva, pričom nijako nepodporuje sebestačnosť krajiny.

Budúcnosť projektov ako Live Aid a systémov jednorazovej pomoci ostáva otázna, ak sa nezmení spôsob ich fungovania. Nutnosť prechodu od zahraničnej rozvojovej pomoci ku rozvojovej spolupráci je asi najvýznamnejším bodom tejto zmeny. Len ak budú do procesu obnovy krajiny aktívne zapájaní aj občania krajiny, na ktorých ostane nutnosť dlhodobého udržania mechanizmov, ktoré na základe rozvojovej spolupráce vzniknú, bude možné považovať projekty za skutočne nápomocné a najmä udržateľné.

Je taktiež nutné, aby akákoľvek finančná čiastka, smerujúca do krajiny, adresovala priamo na problém, ktorý stojí v ceste rozvoju krajiny (v prípade Etiópie napríklad absencia alternatívnych odvetví priemyslu) a najmä vytvorenie podmienok na to, aby peniaze prichádzajúce do krajiny boli len dočasným riešením s jasne stanoveným cieľom, kedy sa hospodárstvo štátu bude schopné opäť postaviť na nohy a bude možné prerušiť rozvojové financovanie bez vytvorenia humanitárnej katastrofy.

O autorovi:

Slavomír Lalík, stážista Ústavu mezinárodních vztahů

Použitá literatúra:

1. Dercon, S.; Porter, C.; Live Aid revisited: long-term impacts of the 1984 Ethiopian famine on the children; 2010; CSAE; [online] available at: <http://www.csae.ox.ac.uk/workingpapers/pdfs/2010-39text.pdf>

2. FAO , Anti-Hunger Programme : Reducing Hunger through Sustainable Agricultural and Rural Development and Wider Access to Food, Second Draft, Rome, Italy, 2002

3. Flores, L., 2013. “Development Aid to Ethiopia: Overlooking Violence, Marginalization, ad Political Repression”. Oakland Institute, USA. Available at: http://www.oaklandinstitute.org/sites/oaklandinstitute.org/files/OI_Brief_Development_Aid_Ethiopia.pdf

4. Fraser,A., Whitefield, L., 2008. “The Politics of Aid: African Strategies for Dealing with Donors”. GEG Working Paper 2008/42. Available at: https://www.academia.edu/151880/WORKING_PAPER_The_Politics_of_Aid_African_Strategies_for_Negotiating_with_Donors

5. Jones, G.; Live Aid 1985: A day of magic; 2005; CNN; [online] available at: <http://edition.cnn.com/2005/SHOWBIZ/Music/07/01/liveaid.memories/index.html>

6. Lal, E.; A Hurting Hand: Why Foreign Aid Does Not Work; 2011; Azusa Pacific University; [online] available at: <http://www.academia.edu/1315470/A_Hurting_Hand_Why_Foreign_Aid_Does_Not_Work>

7. Mayne, R.; et. al. (2006) Causing Hunger An overview of the food crisis in Africa, Oxfam International, Oxford, United Kingdom.

8. Moyo, D.; Why Foreign Aid Is Hurting Africa; 2009; The Wall Street Journal; [online] available at: < http://online.wsj.com/news/articles/SB123758895999200083#articleTabs%3Darticle>

9. Rieff, D.; Cruel to be kind?; 2005; the Guardian; [online] available at: http://www.theguardian.com/world/2005/jun/24/g8.debtrelief

10. Rieff, D.; Dangerous pity; 2005; SARPN; [online] available at: http://www.sarpn.org/newsflash.php?news_id=3119&archive=1

11. Smith, G., 2013. “Ethiopia and the Politics of Famine Relief”. Middle East Report. [online] Available at: http://www.merip.org/mer/mer145/ethiopia-politics-famine-relief

12. Thomas, A.; Viciani, I.; Tench, J.; Sharpe, R.; Hall, M.; Martin, M.; Watts, R.; Real Aid - Ending Aid Dependency; 2011; Act!onaid, [online] available at: https://www.actionaid.org.uk/sites/default/files/doc_lib/real_aid_3.pdf

13. Tirmizi, F.; Why foreign aid does not help; 2010; The Express Tribune; [online] available at: http://tribune.com.pk/story/58059/why-foreign-aid-does-not-help/

14. Tsegay Gebrehiwot; Determinants Of Food Security In Rural Households Of The Tigray Region; Addis Ababa University, 2009

15. unknown; 1985: Live Aid makes millions for Africa; 1985; BBC; [online] available at: http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/13/newsid_2502000/2502735.stm

16. unknown; Carl Schramm – Economics of Aid vs. Entrepreneurship; Poverty cure; [online] available at: http://www.povertycure.org/voices/carl-schramm/

17. unknown; Foreign Aid; Poverty cure; [online] available at: http://www.povertycure.org/issues/foreign-aid/

18. unknown; The Live Aid Legacy; 2011; VSO; [online] available at: http://www.eldis.org/vfile/upload/1/document/0708/DOC1830.pdf

19. Whitehead, A.: Bob, Band Aid and how the rebels bought their arms. in: Horrocks, P.; Bob, Band Aid and how the rebels bought their arms; 2010; [online] available at: http://www.bbc.co.uk/blogs/theeditors/2010/03/ethiopia.html