Politika nezájmu: Česko a Západ v krizi. Shrnutí
V rámci prezentácie svojej novej knihy ´Politika nezájmu: Česko a Západ v krizi´, usporiadal jej autor Petr Drulák cyklus piatich prednášok. Svojimi ráznymi a priamymi komentármi k jednotlivým pasážam knihy udával celkový charakter každej prednášky. Na pomoc si pozval hostí, naslovovzatých odborníkov, a diskutoval s nimi zakaždým na inú problematiku, venovanú jednotlivým kapitolám knihy.
1 diskuse
Koncom marca sa konala prvá z prednášok, ktorú zahájil Petr Barša, politický filozof a intelektuál. Sloboda, rovnosť a bratstvo boli ústredné témy nielen debaty medzi Drulákom a Baršom, ale i celej knihy. Ich stretnutie malo viac-menej filozofický ráz, nakoľko prvé diskutované kapitoly vychádzajú z politickej filozofie. Za dôležitý prvok knihy považuje Barša Drulákovu odvahu strániť sa nariekaniu nad momentálnou situáciou na českej politickej scéne, ktorá nemusí byť považovaná vždy len za výsledok komunizmu. Za zaujímavý moment môžeme považovať myšlienku, že za základom politiky stojí mystika braná ako politické spojivo a v tom sa obaja zhodli.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=40rYKmwdG-0[/youtube]
2 diskuse
Hosťom druhej prednášky bol politický analytik Jiří Pehe, ktorý knihu označil za inšpiratívne čítanie a vyzdvihol Drulákovu odvahu pustiť sa do slávneho tria ´sloboda, rovnosť, bratstvo´. Tie považuje Drulák za tri hlavné aspekty demokracie. A práve koncept demokracie bol ich spoločnou témou diskusie. Po úvodnom hľadaní jej definície, výhod aj nevýhod, našli obaja spoločné chápanie ponímania pozitívnej a negatívnej demokracie, ktorým Drulák venoval podstatnú časť knihy.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=RCanksn5Jnw[/youtube]
3 diskuse
„Inspirativní kniha‟, týmito slovami začal tretí hosť- Ilona Švilíková svoju časť prednášky. Ich spoločnou témou bol trh a kapitalizmus. Petr Drulák otvoril prednášku definíciami trhu a jeho problémom ako zraniteľnosť trhovej sútaže alebo možnosť krajnej nerovnosti. Odznel pojem racionality a to aj z kritického hľadiska. Obaja našli spoločný postoj v tom, že dobrý aktér dokáže prijímať také opatrenia, ktorými sa vyhne trhu.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=qLQl4yoQRNU[/youtube]
4 diskuse
Už z názvu témy štvrtej diskusie ´Možnosti nápravy´ s Janon Šternom je celkom jasné, že išlo o viac syntetickú, až vizionársku prednášku než prechádzajúce analytické debaty. Petr Drulák vidí perspektívu potenciálneho hybateľa spoločnosti v spoločenskom hnutí, a preto podčiarkuje nevyhnutnosť takéhoto hnutia. Jan Štern spomenul svoje aktivistické skúsenosti z rôznych občianskych hnutí a na základe toho zdôraznil, že už keď má takéto hnutie vzniknúť, je dôležité, aby sa niečo naozaj zmenilo, „aby to neskončilo v bezčasí‟.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=-bSOhp0lK_s[/youtube]
5 diskuse
Dynamický a svieži nádych mala záverečná diskusia s Petrom Pithartom, ktorého ostrý jazyk vzbudil patričnú pozornosť. Padli slová ako „mimořádne moudrá, nezvykle angažovaná, pronikavá, odvážna kniha‟. Napriek týmto silným slovám však neskôr vyjadril menšiu nedôveru voči pojmu ´politický nezájem´. Ústrednou témou bolo ponímanie Západu vo vzťahu s Českom. Pithart našiel spoločnú reč s Drulákom nielen kvôli faktu, že už len samotná téma ho podľa jeho slov „mimořádne zajímá až fascinuje‟. Zaspomínal si aj na vlastnú knihu napísanú pred ešte pred tridsiatimi piatimi rokmi ´Pokus o vlast´, ktorá už vtedy vyvolala veľkú polemiku a ktorá nesie niekoľko podobností s Drulákovým ´pokusom o bratství´. Podobne ako Pehe, aj Pithart vyzdvihol Drulákovu odvahu venovať sa slávnemu triu sloboda, rovnosť a bratstvo, nakoľko v súčasnosti sú tieto slová považované skôr za pasé. Práve koncept bratstva považuje Pithart za najväčší prínos knihy.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=vPymBpTXDOs[/youtube]
Aj keď všetky prednášky vychádzali z jedného a toho istého konceptu, každá jedna mala úplne odlišný charakter a priniesla množstvo zaujímavých pohľadov na túto inšpiratívnu, prenikavú, odvážnu a pre niekoho možno až kontroverznú knihu. V každom prípade Petr Drulák splnil svoj cieľ, keď mu išlo „hlavne o to, promyslet pojetí novej modernej evropskej společnosti. Takové pojetí, o než by sa pak mohol opřít nový politický program, který by přinesl politickou a společenskou nápravu.