Trumpova Národná bezpečnostná stratégia

V medzinárodných vzťahoch - ako odbore sa tradične stretávame s  opätovnou snahou o revitalizáciu teoretického smerovania. Hlavným prístupom je realizmus, ktorý nebol dlhodobo citeľný v jeho pôvodnej podobe. V druhej dekáde 21.storočia sa prvým podnetom pre reštaurovaniu tradičného realistického prístupu stala priama intervencia Ruskej federácia na Kryme v roku 2014. Medzinárodne prostredie dovtedy formovali rôzne politické smery. Návrat koncepcie realizmu akoby aj fyzicky demonštrovali cesty jeho legendárneho predstaviteľa Henryho Kissingera k ruskej či americkej administratíve.

Teoretická povaha medzinárodných vzťahov sa vracia k pôvodnému primárnemu prameňu. Národná bezpečnostná stratégia Trumpovej administratívy je preto vzorovým príkladom. Medzinárodný systém je v realistickom premise charakterizovaný bojom o moc. Súperia v ňom len dve strany: tie, ktoré ho chcú zachovať pri aktuálnom rozložení a tí, čo žiadajú jeho úplnú zmenu.

Národná bezpečnostná stratégia Spojených štátov amerických v skrátenej forme (NBS) sa skladá zo štyroch pilierov. Každý z nich poukazuje na určité naliehavé bezpečnostné problémy. Už v samotnom úvode sa prezentuje jej realistický princíp, ktorý je vedený výsledkami a nie ideológiou. Mier a bezpečnosť teda závisia na suverénnych štátoch. USA ako suverénny štát čelí viacerým bezpečnostným rizikám, ktoré ovplyvnili alebo môžu ovplyvniť všetky prvky zvrchovanosti krajiny.

Medzinárodný systém alebo zjednodušene povedané svet je nezvyčajne nebezpečný. V inej formulácií je anarchický, a tým pádom klasicky realistický. Prosperita Spojených štátov je ohrozená viacerými faktormi. Tie majú predovšetkým medzinárodnú politicko-ekonomickú povahu. V stratégii sa pripomína Americká ,,sila“, jej oslabenie a ideologické podfarbenie hodnôt o ktoré sa opiera. Presun moci má preto dopady na konečnú víziu bezpečnostného prostredia. Výhody, ktoré boli desaťročia na strane USA sa zmenšujú ba až minimalizujú.

Fyzická ochrana hraníc je kombinovaná s elimináciou bezpečnostných hrozieb priamo v mieste ich vzniku. Novými technickými prostriedkami sa tvoria prvky virtuálnej infraštruktúry. Virtuálny prvok nepozná tradičnú hranicu štátu, slúži ako predvoj k reálnemu naštrbeniu praktickej časti bezpečnostného systému. Vonkajšie záujmy štátnych ale i neštátnych subjektov vedú, alebo môžu viesť k sérií rôznych kampaní bez priamej fyzickej intervencie.

V kontraste s takzvanými kybernetickými hrozbami je poukazovanie na zlyhanie v klasickej kontrole hraníc USA. Príčinou je nelegálna migrácia a kriminálne organizácie rôzneho charakteru. Takéto neštátne entity či už ekonomickou silou, alebo korupciou podkopávajú štátne inštitúcie suveréna. Rezistencia bezpečnostného prostredia Spojených štátov je periodicky napádaná. V praxi to poukazuje na zneužívanie informačných nástrojov pre podkopanie legitimity demokratického zriadenia. Pre používanie nelegálnych praktík a simulovanie ekonomických vzťahov založených na liberálnych hodnotách sa preto aj za pomoci spojencov treba vymedzovať.

Najzaujímavejším prvkom národnej bezpečnostnej stratégie je jej tretí pilier. Už v jeho samotnom názve stojí ,,Zachovanie mieru prostredníctvom sily“. V súťaži o ,,moc“ sa stretávajú kategorizované skupiny štátov: revizionistické mocnosti Čína a Rusko a darebácke štáty Irán a Severná Kórea. Tretím prvkom sú neštátni aktéri: džihádistické teroristické skupiny. Každý z aktérov, aj napriek svojej rozdielnej povahe, zápasí na poli politickom, ekonomickom a vojenskom v snahe zvrátiť rovnováhu síl vo svoj prospech.

S pohľadu tejto stratégie sa mení pohľad aj na vojenské plánovanie. Jedná sa o odklon od prístupu, kde sa všetky vojny vyhrali rýchlo, zo vzdialenosti a z minimálnymi následkami na životoch. Takýto prístup je v ére obnovenia vplyvu Ruska a Číny v globálnom meradle hodný opustenia. Obnovuje sa tak aj priestor pre politiku zastrašovania, ktorá však musí byť prispôsobená súčasným komplexným požiadavkám.

Regionálny kontext stratégie stojí na rôznych pozitívnych prístupoch v záujme ochrany toho národného. Každý regionálny prístup má tri roviny: politickú, ekonomickú a vojensko-bezpečnostnú. Tento ,,regionálny kontext“ má globálny záber v geografickom priestore Indo-Pacifiku, Európy, Blízkeho východu, Južnej a strednej Ázie, Afriky a Západnej hemisfére. V kontextoch sa prízvukuje vymedzenie voči všetkým štátnym a neštátnym aktérom, ktorí ohrozujú nejakú časť národného záujmu USA. Celá stratégia je v jej štyroch pilieroch vedená principiálne realizmom. Prízvukuje centrálnu rolu ,,moci“ a suverenity štátov v medzinárodnom politickom systéme, ako najpravdepodobnejšej možnosti pre mier pri zachovaní národného záujmu. Trumpova administratíva môže takouto NBS obhajovať špecifickú racionálnu politiku realizovanú v národnom záujme.

O autorovi: PhDr. Michal Pazič vyštudoval odbor medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Ako autor sa venuje problematike medzinárodných vzťahov.