Čínsky vplyv v Libérii cez mierové operácie OSN

A práve na základe podobnosti vládnucich režimov je možné hľadať spojitosť s momentálne tak úspešne rastúcim čínskym vplyvom na africkom kontinente.

Afrika je držiteľom neutešeného superlatívu. Je najchudobnejším kontinentom na svete, zastúpená najnižším podielom na svetovej produkcii. Trh je ovládaný zahraničnými investormi, čo obzvlášť Čína pohotovo využíva vo svoj prospech. V číselných štatistikách za rok 2013, čínska obchodná bilancia v Afrike zaznamenala až dvojnásobok voči svojmu najväčšiemu rivalovi, Spojeným štátom americkým.

Hoci ekonomický faktor je dominantný, ázijská svetová veľmoc používa na šírenie svojich aktivít v afrických krajinách tak obchodné ako i bezpečnostné a diplomatické cesty. V tejto spojitosti je participácia v mierových misiách Organizácie spojených národov dôležitým inštrumentom čínskej medzinárodnej politiky. Čínska ľudová republika má aktuálne ďaleko viac aktívneho pracovného personálu na africkom území než ktorýkoľvek iný stály člen Bezpečnostnej Rady OSN.

Prítomnosť mierových misií v Afrike je opodstatnená z dôvodu neustálych nábožensko-etnických konfliktov v krajinách, ktoré sa síce zbavili kolonializmu, ale následkom umelo vytvorených hraníc zoskupujú v rámci svojho územia viacero etník. Navyše, za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť bolo označené I prudké nákazlivé ochorenie ebola, ktoré od decembra 2013 zasiahlo viaceré západné krajiny čierneho kontinentu. Prípad Libérie plno zapadá do zmienené kontextu.

Historický kontext

Libérijská republika je jedna z najstarších afrických republík, atraktívna svojimi prírodným bohatstvom, konkrétne zásobami železnej rudy, diamantov, zlata, gumy a dreva. Napriek takejto výsade, následky dvoch občianskych vojen, vrchol krvavých etnických konfliktov medzi americkými a africkými obyvateľmi Libérie, stále ovplyvňujú dynamiku rozvoja národa ako celku. Príčiny sporov siahajú do začiatkov 18.storočia, keď sa Spojené štáty americké vyrovnávali s rastúcim počtom oslobodených afrických otrokov.

Libéria bola založená a pôvodne osídlená práve otrokmi deportovanými z územia Spojených štátov, čomu zodpovedá aj oficiálny názov krajiny, v preklade zosobňujúci termín „krajina slobody“. Konkrétne sa vznik Libérijskej republiky datuje na rok 1847, kedy vytvorením suverénneho právneho štátu bola deklarovaná nezávislosť od amerického vplyvu.

V 80.tych rokoch 20.sotoročia sa dovtedy pokojná etapa v období relatívne krátkeho fungovania Libérie ukončila. Mnohí pôvodní obyvatelia začali byť čoraz viac nespokojní s nemeniacou sa dominantnou vládou amerických prisťahovalcov. Vojenský prevrat pod vedením Samuela Doa však minul pôvodnú myšlienku a vyústil do autoritatívnej vlády, vyznačujúc sa zneužívaním ľudských práv a korupciou.

Samuel Doe dosadil do vedúcich vládnucich pozícii členov svojho etnického kmeňa- Krahnov, čo náležite vyvolalo nepokojnosť a kulmináciu novej občianskej vojny. V roku 1990 Charles Taylor, paradoxne vylúčený minister z Doovej vlády, rozprúdil odboj s trénovanou armádou pod označením Národný Patriotický Front Libérie (NPFL) a úspešne sa v roku 1997 ujal moci. Samuel Doe bol mučený a popravený skupinou rebelov. Taylor bol neskôr obvinený medzinárodným súdom v Hagu za spoluúčasť na vojnových zločinoch v občianskej vojne v Sierra Leone a odsúdený na 50 rokov vo väzbe.

Terajšia prezidentka Ellen Johnson-Sirleaf odštartovala svoje funkčné obdobie v roku 2005. Ako prvá žena na najvyššom poste v Libérii, okrem iného ocenená Nobelovou cenou za mier v oblasti boja za ženské práva, zaznamenala pozitívne výsledky i ohlas verejnosti. V roku 2011 bola veľmi mimoriadne znovuzvolená až 90 percentnou väčšinou celkového zúčastneného elektorátu. Medzičasom vládna garnitúra na čele so Sirleaf zjednodušila obchodné pravidlá, zefektívnila štátny rozpočet a postavila národné prírodné bohatstvo do centra záujmu.

Akokoľvek, napriek priaznivo nastaveným opatreniam, korupcia, nevzdelanosť a lokálne násilné povstania zostávajú integrálnou časťou libérijskej spoločnosti. Viac ako 76 % populácie žije z jedného dolára na deň a nezamestnanosť dosahuje kritické hodnoty. Tento fenomén je rozšírený hlavne medzi mladými ľuďmi. Frustrácia s miestnych pomerov ich totiž prirodzene vedie k uchyľovaniu sa k násiliu a tak k premnoženiu ozbrojených rebelov na uliciach.

Čína v mierových misiách OSN

Mierové misie OSN sú vo všeobecnosti charakterizované ako prítomnosť Organizácie spojených národov v oblasti konfliktu so súhlasom všetkých zainteresovaných strán. Dôležité je podotknúť tri základné princípy, o ktoré sa operácie OSN opierajú: súhlas strán, nestrannosť a zákaz použitia sily s výnimkou sebaobrany a obrany mandátu. Vzchádzajúc z charakteristiky, mierové misie sú adresované štátom, ktoré sami nie sú schopné poskytnúť bezpečnosť a garanciu verejného poriadku pre svojich občanov a tak zachovať podstatu právneho štátu. Inými slovami, mierové operácie môžu asistovať národným autoritám hosťovskej krajiny.

V súvislosti s Čínskou ľudovou republikou platí, že až po určitej dobe držania si odstupu, krajina začala na začiatku 90tych rokov 20teho storočia aktívne spolupracovať s Organizáciou spojených národov. Aktuálne, podľa správy OSN z februára 2015, má Čínska ľudová republika v teréne mierových misií 2370 pracovníkov. Pre porovnanie, USA zastupuje 119 a Veľkú Britániu 289 aktívnych pracovníkov.

Ohliadnuc od existenčných záujmov, ktoré možno hľadať v pozadí týchto krokov, účasť ázijskej veľmoci na operáciách výrazne napomohla ich implementácii ako i dosiahnutiu želaných výsledkov. Príbuznosť politických režimov a obrovské investičné stimuly sú špecifické charakteristiky, ktoré stavajú Čínu do pozície aktéra, ktorý je čo sa týka afrického kontinentu o krok vpred.

Táto výsada je znásobená stálym členstvom Číny v bezpečnostnej rade OSN, a teda širokými kompetenciami, predovšetkým právom veta. Keďže veto je účinné v momente keď sa ktorýkoľvek stály člen rozhodne pre negatívne hlasovanie o návrhu uznesenia, skúsenosť poukazuje, že nepriamo môže byť táto právomoc použitá na obhajobu štátnych záujmov jednotlivých členov. Myšlienka organizácie OSN o zachovaní medzinárodného mieru na základe kolektívnej spolupráce je kritikmi preto často označovaná za utopistickú.

UNAMIL

Mierová dohoda z roku 2003 ukončila konflikt, ktorý ponechal Libériu v ekonomických ruinách a zároveň zamorenú zbraňami rôznej sily a techniky. Občianske vojny celkovo privodili okolo 250 000 obetí na životoch. Bezprostredne po uzavretí mieru, na základe rezolúcie 1509/ 2003, bola ustanovená Mierová misia Organizácie spojených národov v Libérii- UNMIL. S okamžitou účinnosťou boli pracovníci OSN vyslaní do krajiny s cieľom bojovať s dôsledkami dlhoročného konfliktu.

S odstupom času treba konštatovať, že sa situácia v Libérii stabilizovala, hoci nie úplne utíšila. Odvolávajúc sa na evidentný progres, v roku 2012 Bezpečnostná rada vydala rozhodnutie zredukovať oddiely OSN v UNMIL z počiatočných 15 000 na 3750 do júna 2015. Medzičasom sa očakávalo, že Libéria sa stane plne samostatne riadenou republikou s relatívne efektívnou štruktúrou vládnutia.

Epidémia eboly, ktorá koncom roku 2013 vstúpila do tohto procesu, situáciu ale nečakane skomplikovala. Priebeh rekonštrukcie krajiny zahájený v roku 2003, ktorý naberal pozitívny smer sa zdá byť tým pádom v týchto dňoch ohrozený. Odhad rastu národného domáceho produktu v rámci roku 2014 klesol koncom roku z predpokladaných 5,8% až na 2, 5 %. a aktuálne čísla poukazujú i na vážny finálny dosah na ekonomiku v roku 2015.

V spojitosti s prepuknutím epidémie, Čína vyslala v rámci UNMIL do Libérie v októbri 2014 44 pracovníkov s poverením zriadenia kontrolného centra a špeciálnej karantény v hlavnom meste Monrovia. Okrem iného, iba nedávno bol zriadený špeciálny čínsky lekársky tím na šírenie povedomia o víruse ebola medzi libérijským obyvateľstvom. Tento krok je podľa čínskej vlády prezidenta Si Ťin-pchinga zameraný na pomoc krajine sa vyrovnať s výzvami, na ktoré nákazlivá choroba bude mať neodvrátiteľný dopad v budúcnosti. Vyjadrené v číslach, Čína poskytla doposiaľ pre OSN finančný input 122 miliónov určený na boj s epidémiou v rámci regiónu celej Afriky.

Čína v Libérii

V Libérii a v Afrike všeobecne, panuje názor verejnosti pozitívne naklonený v prospech Číny. Čínsky dosah je badateľný na veľkých investíciách do infraštruktúry, stavebníctva, poľnohospodárstva ako i na finančnej podpore rozvojových projektov v rámci krajiny.

Dobré vzťahy medzi Čínskou ľudovou republikou a Libérijskou republikou dosiahli zreteľný zlom v roku 2007, kedy čínska vládna administratíva vtedajšieho prezidenta Hu Jintao zrušila finančný dlh Libérie voči Číne. Stalo sa tak na znak dobrej vôle po návšteve prezidenta v tejto západoafrickej republike. Najväčšie úspechy a pravidelné stretnutia na vysokej úrovni odštartovali rokom 2010. Odpoveďou na čínsku “veľkorysosť” bolo podpísanie dohody, ktorou libérijská prezidentka Ellen Johnson-Sirleaf zaviazala svoju krajinu k podpore “politiky jednej Číny”.

Z pohľadu teoretikov realizmu, ktorý tvrdia že každý štát vedie takú zahraničnú politiku, ktorá zabezpečuje jeho prežitie a posilnenie, možno tvrdiť, že Čína sa snaží implementovať vzájomné pozitívne vzťahy s africkými krajinami do plánov o vlastnej túžbe po globálnej moci. Je teda pravdepodobné, že i vyššie spomínané mierové operácie OSN činné v Afrike tvoria okrem prvotného účelu pomoci aj jednu z možností ako stimulovať záujmy Čínskej ľudovej republiky na svetovej scéne.

Čínske firmy operujúce pod záštitou OSN na rozvojových projektoch v infraštruktúre, stavebníctve či v priemysle využívajú bohaté prírodné zdroje priamo v Libérii, čím ich náklady klesnú niekoľkonásobne. Výsledkom je zisk pre samotnú čínsku ekonomiku, pretože export zhŕňa už produkty s pridanou hodnotou, na výrobu ktorých bolo použité vzácne prírodné vlastníctvo ako i pracovná sila pochádzajúce z hospodárstva inej krajiny. Tu spočíva takmer lukratívny príjem pre čínsky štátny rozpočet. Naopak, Libéria je krajinou životne závislou na externých finančných stimuloch. Pokiaľ libérijská ekonomická i politická sebestačnosť nedosiahne adekvátny level, podvolenie sa silnými svetovými hráčom ako je Čína zostáva pre Libériu východiskom k zápoleniu s chudobou a nízku životnou úrovňou.

Zdroje:

Peter Dorrie, Medium, 2015
https://medium.com/war-is-boring/china-is-getting-ready-to-surge-its-military-into-africa-39ae6ab0de68

Oragnizácia spojených národov, Mierové operácie
http://www.un.org/en/peacekeeping/resources/statistics/contributors.shtml

Bezpečnostná rada OSN,, “Resolution 1509 (2003)”, 2013 http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/Liberia%20SRes1509.pdf

Organizácia spojených národov, UNMIL,
http://unmil.unmissions.org/Default.aspx?tabid=3935&language=en-US

Svetová banka, Libéria
http://www.worldbank.org/en/country/liberia/overview